Sú strechy nebezpečné?
Asi každý z nás už zažil ten pocit nervozity pri okraji budovy, na výhliadkovej veži alebo len tak stojac na balkóne vysokého obytného domu.
Náš mozog vtedy upozorňuje na možné ohrozenie, organizmus sa mobilizuje a vytvára fyziologické reakcie spôsobujúce stres. „Zdravý rozum“ velí – čím skôr zase do bezpečia, čo najskôr cítiť pevnú zem pod nohami a stiahnuť sa do bezpečnej zóny.
Niekedy však musíme svoj strach prekonať a vyliezť na strechu, prejsť po terase mrakodrapu alebo ukázať odvahu nad skalným zrázom počas turistického výletu. Podobne sa prvýkrát cítia aj všetci profesionáli, ktorí musia vykonávať údržbu budov, ako svoju prácu. Na začiatku cítia obavy, strach a rešpekt pred možným pádom, ktorý sa zmenšuje vďaka opakovaniu činnosti a návykom. A tu sa dostávame k momentu, keď sa každý z nich rozhoduje, ako bude svoju činnosť vykonávať. Veľmi záleží na tom, či jeho vedúci pozná základné pravidlá bezpečnej práce vo výškach a či sa nimi aj riadi. Veď viete, nasledujeme bez výhrad len tých, ktorým veríme.
Príprava na prácu a výstup na strechu
Pred prácou si skontrolujte náradie a pomôcky pre vykonanie činností na streche, nachystajte si bezpečnostný postroj a potrebné spojovacie laná a tlmič, nič nenechajte na neskôr, nemusí sa to vo výške vyplatiť.
Preverte si, či prístup na strechu je možný po rebríku, alebo budete musieť použiť strešné okno alebo prechádzať z inej časti budovy. Pokiaľ je strecha prístupná pohodlne, máte jeden problém vyriešený. Ak nie, je potrebné nájsť vhdoný rebrík, ktorý bude presahovať výstupnú úroveň aspoň o 110 cm (vyhl. 147/2013), prípadne budete musieť použiť aj osobné zaistenie proti pádu z výšky (ak budete na rebríku vyššie ako 5 m alebo budete pri okraji strechy). Myslite aj na priestor pod budovou, ktorý musíte zabezpečiť proti vstupu osôb (ak sa niekoho zraní padajúci predmet, budete priamo zodpovední za všetky škody a úrazy) a ohraďte dostatočne veľký priestor (viac vo vyhláške 147/2013, príloha 6).
